• Lucia Hrckova

Demencia: Ako pracovať s ľuďmi s demenciou.

Demencia prichádza nenápadne, no ohrozuje čoraz viac ľudí, stáva sa z nej nová pandémia. Proti demencii neexistuje žiaden efektívny liek, v súčasnosti po celom svete ohrozuje približne 50 miliónov ľudí, každý rok sa objaví 10 miliónov nových prípadov. Počet postihnutých sa každých 20 rokov zvýši o polovicu. V roku 2030 bude demenciou postihnutých už 75 miliónov ľudí, v roku 2050 ich bude vyše 131 miliónov. Je to ochorenie, s ktorým sa podľa webu Dementia Statistic Hub bude napríklad boriť každý tretí Brit narodený v tomto roku.

Toto ochorenie v Nemecku postihuje asi 1,7 milióna seniorov, na celom svete je ich už skoro 47 miliónov a má to stúpajúcu tendenciu. Veľa sa dnes o demencii vie, veľa vecí ostáva ešte nevyjasnených. Prinášame Vám zopár faktov, ktoré nie sú až také známe: 1 Najväčší rizikový faktor Ešte nie je celkom vyjasnené, čo presne demenciu vyvoláva. V každom prípade existujú bezpochyby súvislosti medzi ochorením a vekom – rizikový faktor, ktorému sa nevyhneme. Čím je teda človek starší, tým je pravdepodobnejšie, že ju dostane. Existuje však kopec iných faktorov, ktoré riziko zvýšia, ale aj znížia. Malá prehľadná štatistika (zdroj: wegweiser-demenz.de/informationen/medizinischer-hintergrund-demenz/alzheimer/alzheimer-krankheit.html) 2 Viac postihnuté sú ženy Logické? Veď ženy sa dožívajú vyššieho veku ako muži. Áno, máme síce všeobecne viac senioriek ako seniorov, ale aj tak je pravdepodobnejšie, že túto chorobu dostane žena (vraj za to môžu ženské sexuálne hormóny, hlavne estrogén). 3 Je demencia, resp. alzheimer príčinou smrti? Áno aj nie. Demencia môže vyvolať symptómy, ktoré vedú k smrti. Tak umierajú v mozgu bunky, ktoré sú potrebné pri regulácii prehĺtania a kašľania. Ak tento reflex nefunguje, hrozí vyššie riziko zápalu pľúc a ten už vie spôsobiť smrť. Ďalším príkladom je obmedzená motorická koordinácia kvôli dementným zmenách. Niektoré pády môžu byť smrteľné. Na stratu nervových buniek kvôli demencii samotnej sa ale neumiera. 4 Riziko vieme znížiť až do 60% Potešujúce číslo, ktoré zverejnili vedci z americkej univerzity. Niektorých však nepoteší fakt, ako to znížiť – športom a vyváženou stravou. 5 Demencia môže postihnúť aj mladších Asi 2% zo všetkých postihnutých sú ľudia do 65 rokov. Ide o veľmi zriedkavé formy demencie vo vekovej skupine 50-60-ročných, výnimočne aj vyskytnú aj u 20-30-ročných. 6 Demencia nie je demencia Mnohí si myslia, že demencia je synonymom alzheimera. Nie je to tak. Existuje asi 50 foriem demencie, medzi nimi aj alzheimer. Asi dve tretiny pacientov postihnutých demenciou má práve alzheimerovú formu. 7 Deti skvelo vychádzajú s dementnými ľuďmi Súhlas! Deti im vedia napríklad pomôcť veľmi prirodzeným a nekomplikovaným spôsobom a sú často trpezlivejšie ako dospelí. 8 Existuje jedlá voda, ktorá chráni dementných pacientov pred dehydratáciou Veľa starších ľudí (a predovšetkým tých s demenciou) postupne stráca pocit smädu, čo je veľmi zlé pre telo. Londýnsky študent vďaka svojej babke vymyslel špeciálne želé cukríky – Jelly Drops – z 90% ich tvorí voda. Už na prvý pohľad sa im nedá odolať – sú pekne farebné a volajú „zjedz ma“. 9 Fajčiari trpia častejšie na toto ochorenie Nič nečakané. Fajčenie škodí nielen pľúcam, ale aj mozgu. Hoci v niektorých kruhoch idú fámy, že fajčenie má určitú ochrannú funkciu, vietor takmer bez výnimky fúka zo strán tabakových spoločností. Je ťažké preskúmať súvis medzi fajčením a demenciou, lebo veľa fajčiarov umrie skôr, ako sa demencia vyvinie. Preto štúdie nie sú veľmi výdatné, ale samozrejme existujú. Jedna hovorí, že fajčenie škodí cez „kompletný mechanizmus“ (mozgu, cievam aj bunkách, čo zvyšuje riziko vzniku demencie). Účastníci štúdie, ktorí vyfajčili 2 balíky cigariet denne, mali o 114% vyššie riziko ochorenia na demenciu ako nefajčiari. 10 Takto rozpoznáte demenciu včas Na začiatku je naozaj ťažké rozoznať demenciu. Človek zvykne byť zábudlivý už skôr, pokles nálady sa pripisuje chýbajúcej energii vo vyššom veku. Okrem toho môžu byť v mozgu zasiahnuté rôzne miesta, čo vedie k veľmi individuálnym symptómom. Niektoré faktory sú ale silnými indikátormi, že by mohlo ísť o demenciu - často vyskytujúce sa výpadky pamäte - zabudnutie jednoduchých slov - zamotanie sa pri formulácii dlhých viet - zabúdanie vecí - problémy s orientáciou - zmena osobnosti, depresívnosť, skleslosť Symptómy demencie sú často podobné so stareckou depresiou.

Ako zaobchádzať s ľuďmi, ktorí majú demenciu Ako konštruktívne podporovať ľudí s demenciou? Kedy by sme mali podať pomocnú ruku a kedy úplne prenechať činnosti na postihnutého? Čo pomáha, čo škodí a čo je neprípustné? Poradí Marie Rohde, ktorá profesionálne pomáha starším ľuďom pomocou hudby Naučme sa porozumieť ľuďom s demenciou Znie to ako náročná úloha. A to aj je. Majte v hlave ale nasledovné body: 1. Človek s demenciou je predsa len dospelý človek – preto by sme z neho nemali robiť dieťa a už vôbec nie vec, ktorú jednoducho odsunieme alebo sa s ňou vôbec nerozprávame. Nestavajme sa ani do role poručníka. Zaobchádzajme s takýmto človekom vo „výške našich očí“ so skutočnou dávkou empatie. 2. Svet človeku s demenciou (jeho konanie a myšlienky) dáva zmysel. Takíto ľudia často nevedia rozlíšiť minulosť a prítomnosť. Pokúste sa do nich vcítiť. Budete tak pristupovať k dementným ľuďom s iným pohľadom, ako keď ho len označkujete ako „dementného“ a budete sa na neho pozerať zo svojho „normálneho“ pohľadu. Komunikujme správne Starším ľuďom sa komunikuje čoraz ťažšie. Kognitívne schopnosti sú čoraz menšie a pridružuje sa aj postupná strata sluchu a zraku. Okrem iného sú mnohí demenciou postihnutí ľudia (obzvlášť na začiatku ochorenia) frustrovaní, ustráchaní, cítia sa bezmocne, keď sami na sebe pozorujú pribúdajúce zmeny. To taktiež sťažuje situáciu. Tu máme ďalšie tipy: 3. používajte jednoduchý a jasný jazyk – komplexné veci, metafory, iróniu a sarkazmus dementní ľudia nepochopia. Preto by sme mali používať jednoduché vety s jasným posolstvom. Dôležité informácie často opakujte, formuláciu nemeňte, vryje sa do pamäte lepšie ako variácie. K jednoznačnému jazyku patrí jasná a pomalá výslovnosť. 4. správne sa pýtajte – otázky sú výzvy. Ľudia s demenciou sa po nich musia rozhodnúť, spomenúť si, vyjadriť sa. Problémy sa zmenšia, ak sa správne opýtame. Používajme zatvorené otázky (teda áno/nie otázky )alebo otázky s málo alternatívami napr. „Máte sa dobre?“ , namiesto „Ako sa máte?“ Otvorené otázky (začínajú slovami Ako, kto, čo, prečo,..) otvárajú horizont rôznym odpovediam a tomu by sme sa mali vyhnúť. Aj pri alternatívach by sme sa mali obmedziť na minimum napr. „Chceš džús alebo minerálku?“ namiesto „Čo by si chcel/a piť?“ Nechajte seniorovi dostatok času na odpoveď – musí nájsť správne slovo, dať mu zmysel, poskladať to do vety.

5. komunikujte pozitívne – kritika, opravy, diskusie alebo pokarhania nedocielia u postihnutých pozitívny efekt. Práve naopak, často ich to privedie do rozpakov a frustrácie. Vyhnime sa tomu. Pochvala je to, čo sa postará o dobrú náladu – veď to platí aj u zdravých. Obvinenia zo strany dementného človeka by sme nemali brať negatívne. Napríklad výčitke, že sa niečo skrylo alebo to niekto ukradol, môžeme čeliť lepšie tým, že budeme spoločne daný predmet hľadať namiesto toho, aby sme sa odvrátili. Obavy a frustrácia by sa mali posudzovať podľa situácie a kontextu a mali by sa brať vážne („Čo sa skrýva za strachom?“, „Čo potrebuje opatrovaný v tejto situácii?“ sú dôležité otázky, ktoré by si mali opatrovatelia klásť) 6. komunikujeme aj neverbálne – podporujúca a výstižná mimika a gestika vyjasnia posolstvo či správu a uľahčia porozumenie.


Požadovať aj podporovať Ten, kto je aktívny, si dokáže lepšie na naučené spomenúť a zachovať si svoju samostatnosť. Preto treba u postihnutých vyžadovať vykonanie niektorých činností bez akejkoľvek pomoci a niekde im zas mierne dopomôcť. Samozrejme, všetko prispôsobené telesným a duševným schopnostiam. Predíďme preťaženiu seniora. Mali by sme si položiť tieto otázky: Čo zvláda senior či seniorka ešte dobre? Čo mu/jej robí radosť? 7. Ergoterapia a fyzioterapia sú dobré príležitosti, ako zachovať mobilitu. Prechádzky na čerstvom vzduchu pomáhajú podľa jednej štúdie dokonca oddialiť pokrok choroby 8. Zobuďme spomienky! Povzbudením všetkých 5 zmyslov môžeme vyvolať spomienky. Hudba dokáže vytvoriť akýsi most, po ktorom sa postihnutí dostanú do minulosti, ktorú si už nevedia vybaviť racionálne. Počúvanie, spievanie a tanec zobúdza spomienky. Kto som, čo dokážem, čo som mal rád? Tieto otázky sa dajú zodpovedať pomocou hudby – pokiaľ sa vyberie taká, ktorá mala predtým pre seniora/seniorku význam. 9. Zachovať samostatnosť – pravidelným opakovaním známych činností môžu byť tieto činnosti aj dlhšie zachované. Dokonca aj naučenie sa novým činnostiam, nie však komplexným, je v obmedzenom rozsahu možné a tým, že je to aj pravidelne opakované, sa to ľahšie „vyvolá“, keď je to potrebné. Preto by mali ľudia s demenciou sami robiť to, čo ešte dokážu, resp. im opatrovatelia majú pomôcť len čiastočne. 10. podporujte sociálne kontakty – seniori si tak trénujú samostatnosť, naučené si dlhšie zapamätajú. 11. vytvorte štruktúru a rutinu – neočakávané udalosti, prekvapenia a zmeny v zaužívanom spôsobe si vyžadujú duševné vysporiadanie sa, ktoré ľudia s demenciu veľmi ťažko zvládajú. Dbajte preto na štruktúrovaný deň s jasnou rutinou, pokiaľ je to možné. Ide napríklad o presný čas obeda, uloženia (sa) do postele alebo hygienických postupov. 12. prispôsobte domácnosť – okrem bezbariérovosti či špeciálnych pomôcok pomôže postihnutému aj prehľadnosť v miestnostiach. Príliš veľa podnetov metie a preťaží. Zariadenie by malo byť obmedzené na minimum. Dvere by mali byť otvorené alebo úplne zvesené, aby sa uľahčila orientácia pre postihnutého. Jednotlivé izby by mali byť označené zodpovedajúcim obrázkom. Obrázky alebo piktogramy sú lepšie ako nápisy, keďže sa ľahšie identifikujú.


Ďalśie rady o opatrovateľskej práci si prečítajte TU Ak chcete od nás dostávať ďalšie rady a nové pracovné pozície, napíšte nám na info@opatrovanie24.com