• luciahrckova

Vitamín D

Vitamín D a jeho šokujúci nedostatok.

Kam nechodí slnko, tam chodí lekár.


Vitamín D zohráva v ľudskom tele významnú funkciu, ktorá presahuje úlohu vitamínu. Vo väčšine buniek ľudského tela sa totiž nachádzajú receptory, ktoré slúžia na príjem signálu od vitamínu D. Inými slovami, vitamín D účinkuje tak trocha ako kľúč v zapaľovaní auta - auto nepôjde, pokiaľ neotočíte kľúčom a nenaštartujete motor.


A aj preto je jeho nedostatok pre náš organizmus priam ničivý. Okrem starých známych problémov s imunitou, s depresiami, či osteoporózou, súvisí jeho nedostatočný prísun aj s výskytom mnohých závažných ochorení, akými sú rakovina, cukrovka, infarkty myokardu a iné. Medzi hlavné symptómy nedostatku vitamínu D patria: častá chrípka, svalová slabosť, lupienka, schizofrenia a depresia, zápaly ďasien, reumatoidná artritída, či vysoký krvný tlak.

Nedostatok vitamínu D sa odzrkadľuje v poruchách nálady, ku ktorým patrí tradične vznik depresie. Ak pretrváva u človeka pochmúrna nálada dlhšie ako dva týždne, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Pri menej frekventovaných prípadoch je vhodné zamyslieť sa nad tým, či krátkodobé zmeny nálady smerom nadol, teda k smútku, plačlivosti a strate záujmov, nespôsobuje práve chýbajúci vitamín D. U starších ľudí sa jeho nízke hladiny v tele spájajú dokonca aj demenciou, častým zabúdaním a stratou orientácie v priestore či čase.


Dostatočné množstvo vitamínu D sa tvorí najmä počas slnečných dní, kedy ultrafialové žiarenie spôsobuje tvorbu tejto látky v organizme. Z tukov rozpustných vitamínov existuje už len jeden vitamín, a to A, ktorý si dokáže vyprodukovať telo samostatne z beta-karoténu. V boji proti depresívnym náladám tak v lete pomáha vystavenie sa slnku na pol hodinu, pričom postačí, ak UV žiarenie svieti na tvár a odhalené časti horných končatín.

Na jeseň, kedy začína postupne ubúdať slnečné žiarenie, dochádza k úbytku vitamínu D v organizme. Táto mikroživina patrí k látkam, ktoré sa priamo podieľajú na produkcii hormónu zvaného serotonín, tiež nazývaný aj hormón šťastia. Výpadky v tvorbe serotonínu vedú k zhoršeniu nálady a k stratám pocitov šťastia. Naopak, normálne hladiny hormónu šťastia pôsobia preventívne pri predchádzaní apatie či smutnej nálady. Netreba však zabúdať, že afektívne duševné poruchy, teda choroby spôsobujúce zmeny nálady, ovplyvňujú aj ďalšie hormóny, a to napríklad dopamín. Nesie tiež názov hormón dobrej nálady či pozitívneho myslenia a v ľudskom tele je zodpovedný za takzvaný systém odmeny.




Účinky vitamínu D a jeho vplyv na zdravie

Azda najznámejší je vplyv vitamínu D na rednutie kostí, pretože jeho dostatočný príjem je nevyhnutný pre vstrebateľnosť a využiteľnosť vápnika a fosforu.

Pomerne známy je už aj vplyv vitamínu D na imunitný systém a v prípade nedostatku jeho vplyv na zvýšenú chorobnosť v zimných mesiacoch. Náš imunitný systém nemôže pracovať dostatočne pokiaľ nebude biochemicky aktivovaný vitamínom D. Preto ľudia, ktorí ochorejú, sú väčšinou tí, ktorí sú stále pod strechou, pracujú pod strechou a žijú v chronickom nedostatku vitamínu D.



Vitamín D má kľúčovú úlohu pri udržaní zdravia a správneho fungovania 36 orgánov a tkanív ľudského tela, ako je napríklad kostná dreň, žalúdok, tenké aj hrubé črevo, obličky, pľúca, prostata, koža, očná sietnica, maternica.

Keď sa povie vitamín D, tak sa väčšine z nás vybaví slnko, ako jeho hlavný a neobmedzený zdroj a jeho dostatok ako samozrejmosť. No nie je tomu vždy tak.

Vedci varujú pred tým, že súčasná situácia vzhľadom na nedostatok vitamínu D je v celosvetovej populácii oveľa horšia než v predchádzajúcich rokoch.

Za rizikový faktor považujú moderný spôsob života kedy mnoho ľudí trávi väčšinu času v interiéroch a používa syntetické kozmetické výrobky, ktoré zabraňujú pôsobeniu UV lúčov na kožu. A opomenúť nesmieme ani prípravky na opaľovanie.

Niektoré geografické oblasti nemajú výrazný prísun svetla počas celého roka. Čo má za následok nedostatočné ožiarenie kože UV lúčmi, a tým nedostatočnú tvorbu vitamínu D. Zvýšenému riziku sú vystavení najmä starší ľudia, hlavne v zdravotníckych zariadeniach a domovoch dôchodcov.



Zdroje vitamínu D

Najlepším zdrojom vitamínu D je priame slnečné žiarenie. Odporúča sa stráviť každý deň (aj v zime), vonku minimálne 30 minút s odhalenými časťami tela. V lete samozrejme aj dlhšie, aby si telo vytvorilo nejaké zásoby na nadchádzajúcu zimu.

Okrem slnka patria medzi významné zdroje vitamínu D aj:

· treščia pečeň, rybí olej, morské ryby (tuniak, makrela, losos, sardinky)

· ustrice, krevety a kaviár

· vaječné žĺtka: žĺtka od sliepok chovaných vo voľnom výbehu obsahujú 4-6 krát viac vitamínu D oproti sliepkam z klietkového veľkochovu

· mlieko (ovčie, ale aj kravské) a mliečne výrobky (syry...)

· z rastlinných zdrojov stoja za zmienku ešte lucerna siata a avokádo